sebareflexia Maďarov
Univerzita Komenského v Bratislave
Filozofická fakulta
Katedra etnológie a kultúrnej antropológie
SEBAREFLEXIA MAĎAROV
(seminárna práca)
Predmet: Etnológia Európy II.
Školský rok: 2006/2007
Obsah
- Úvod ..............................
.............................. .............................. .............................. .......3 - O publikácii ..............................
.............................. .............................. ..........................4 - Symboly Maďarov ..............................
.............................. .............................. ..............6 - Záver ..............................
.............................. .............................. .............................. ......9 - Použitá literatúra ..............................
.............................. .............................. ................10
Úvod
K sebareflexii jednotlivých národov sú potrebné také znaky, resp. symboly, prostredníctvom ktorých si vedia ohraničiť svoje národné povedomie. Je v ňom obsiahnuté vedomie k: etnickej príslušnosti, spoločnému pôvodu, spoločným historickým osudom, ako aj predstavy o vlastnostiach a kultúrnych znakoch vlastného etnika. Cieľom mojej práce je predstavenie a charakterizácia tých symbolov, ktoré patria medzi identifikačné znaky maďarského národa v súčasnosti.
- O publikácii
Východiskom mojej práce bola publikácia od autorov Kapitányovcov, Magyarság szimbólumok (Maďarské symboly), ktorá je výsledkom empirického výskumu, realizovaného v roku 1997. Zámerom týchto bádateľov bolo potvrdenie nimi vytýčených hypotéz, ktoré považovali za najcharakteristickejšie identifikačné znaky Maďarov. V tomto zmysle zostavili dotazník, ktorý pozostáva z dvoch častí. Prvá časť zahrňuje otázky, ktoré sa vzťahujú na tie prvky maďarského vedomia, ktoré sú zastúpené v každodennom živote. Boli to otázky nasledujúceho charakteru: Ktoré jedlo z nasledujúcich možností považujete za príznačne maďarské?; Keď myslíte na tradičný maďarský odev, ktoré jeho odevné časti vás napadajú?; Ktorý sviatok je najcharakteristickejší z hľadiska Maďarov? Druhá časť dotazníku obsahuje otázky, ktoré slúžia na skúmanie s porovnávacím zámerom. Tieto otázky boli prevzaté z rakúskeho dotazníka, ktorý vypracoval a v teréne použil Ernst Bruckmüller v roku 1994 a ich cieľom bolo nájsť zhody alebo rozdiely v rámci odpovedí týchto dvoch národov. V tomto prípade boli otázky formulované nasledovne: Aký je rakúsky človek? Umiestnite ho na stupnici od jedna až po päť podľa nasledujúcich možností. Ktoré národy sú vám sympatické a opačne, ktoré nie? Druhej časti dotazníku nebudem venovať pozornosť z toho dôvodu, pretože odpovede na položené otázky neodzrkadľujú seba identifikačné znaky Maďarov.
Spomenutá publikácia, Magyarság szimbólumok, pozostáva zo štyroch kapitol. V prvej kapitole autori zoradili všetky tie prvky, ktoré zohrávali, resp. zohrávajú v živote maďarského národa samo zobúdzajúcu a samo potvrdzovaciu rolu. Zaraďujú sem: štátny znak; sviatky; spisovatelia; básnici; historické osobnosti; podnebie; flóra; fauna a ďalšie geografické danosti Maďarska; jedlá a nápoje; ľudový odev; hudba a tanec. V rámci všetkých týchto okruhov označili jeden za príznačne „maďarský“ a zároveň vysvetlili, prečo sa daný predmet považuje alebo sa môže považovať za národný symbol. Druhá kapitola obsahuje konkrétne výsledky výskumu, v rámci ktorých sa ich predpoklady buď potvrdili alebo nie. V prípade tretej kapitoly nám autori zobrazili rozchádzajúce sa názory o maďarských symboloch na základe sociálnych ukazovateľov (pohlavie, vek, vzdelanie, zamestnanie). Myslí sa pod tým to, že aké rozdiely sú v odpovediach: žien a mužov; rozličných vekových skupín; rozličných vzdelanostných skupín, no okrem toho aj sledujú regionálny pôvod informátorov a že či žijú v rurálnom alebo v urbánnom prostredí. Posledná kapitola nám predstavuje postoj jednotlivých sociokultúrnych skupín k národným symbolom (napr. individuálnejší a urbanizovanejší postoj k symbolom najmladších oproti starším, u ktorých je tradícia vlastného etnika stále tá najdôležitejšia; ľudia z mestského prostredia sú omnoho tolerantnejší ako z dediny a pod.).
- Symboly Maďarov
Maďarský národ je ugrofinského pôvodu a pravlasť ugrofinských národov sa nachádzala na východ od Uralu. Uvedomenie si vlastného pôvodu a stotožnenie sa s ním je prenikavým výsledkom školskej výučby.
Oficiálnym štátnym znakom Maďarska je od roku 1990 korunný malý znak (vznikol v 15. st.), na ktorom nachádzame svätú korunu a je symbolom svätoštefanskej štátnej idey a sväto korunnej doktríny. Jeho pravá strana je červená s bielymi pásmi a na ľavej strane v červenom pozadí vyniká zelené trojvršie, kde na strednom nachádzame korunu, z ktorej vyrastá symbol kresťanstva. Znak sa vyvíjal po niekoľko storočí a jeho prvky boli spočiatku zobrazované na osobitných erboch. Podľa mienky kronikárov erb s červeno - bielou farbou symbolizuje príslušnosť k Árpádovskej dynastii, kým na pahorok umiestnení dvojitý kríž vyjadruje kráľovskú moc. Interpretácia jednotlivých motívov zo zemepisným charakterom je z neskoršieho obdobia. Na pravej strane nachádzajúce sa biele pásy vysvetľovali ako symboly štyroch najdôležitejších riek: Dunaj, Tisa, Dráva, Sáva a táto interpretácia pochádza zo začiatku 16. storočia. Trojvršie symbolizuje najväčšie vrchy: Tatru – Fatru – Matru a tento výklad vznikol v 18. storočí. Keďže tento korunný znak je aj štátnym znakom, stotožnenie sa s ním je do značnej miery vysoké. Treba pripomenúť aj úlohu vlastencov, u ktorých sú udalosti: vznik Uhorského kráľovstva, osoba prvého uhorského kráľa, Svätého Štefana a jeho korunovácia so svätou korunou najsvätejšia. Založenie Uhorského kráľovstva z ich hľadiska ako keby znamenalo „utvorenie sa maďarského národa“.
V období veľkej európskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849 aj Maďarsko patrilo medzi tie krajiny, ktoré bojovalo za občiansku slobodu a za národnú nezávislosť. Ľudovít Kossuth 3. marca 1848 na bratislavskom sneme predniesol svoje návrhy: žiadal zrušenie nevoľníctva, vznik nezávislej zodpovednej vlády atď. Kým čakal na schválenie svojich návrhov, tak radikálni demokrati (S. Petőfi, Jókai Mór, Vasvári, Irinyi) 15-ho marca predniesli svoj revolučný program pred Národným múzeom. Sándor (Alexander) Petőfi zarecitoval Národnú pieseň, ktorú napísal pre túto príležitosť. S titulom „Čo žiada maďarský národ“ radikálni demokrati predniesli svoj program spísaní v dvanástich bodoch, v ktorých žiadali napr.: slobodu tlače a zrušenie cenzúry; každoročné zasadnutie snemu; rovnosť pred zákonom z občianskeho i z náboženského hľadiska; zrušenie urbárskych pomerov a povinností; Úniu – aby Sedmohradsko pripojili k Maďarsku a pod. Po rozšírení správy o vypuknutí peštianskej revolúcii, schválili Kossuthove návrhy 16-ho marca. 15 – i marec sa takto stal „základným kameňom“ identity maďarského národa a jeho národným sviatkom. Keď hovoríme o tomto národnom sviatku, nemôžeme vynechať ani jeho reprezentatívny prvok, čím je kokarda.
O rozhodujúcej úlohe roku 1848 vo formovaní maďarskej národnej identity svedčí aj to, že Ľudovít Kossuth a druhá najväčšia osobnosť revolúcie, István (Štefan) Széchényi, predbehli zakladateľa a prvého kráľa Uhorského kráľovstva, Svätého Štefana. Ciele Ľ. Kossutha boli napr.: väčšia samostatnosť Maďarska v rámci Habsburskej ríše; podpora priemyslu atď. Š. Széchényi bojoval kvôli zaostalosti Maďarska a na pozdvihnutie tejto situácie usiloval urobiť väčšie zmeny. Stal sa zakladateľom prvého spolku na chov koní, viedol stavbu Reťazového mosta, naplánoval železničnú sieť a udomácnil slová: Budapešť, šport a Vy atď.
Literatúra vždy zohrávala dôležitú rolu v otázke identity národného povedomia. Už spomenutý Alexander Petőfi sa stáva najväčším a najvplyvnejším predstaviteľom maďarskej literatúry. Zastával nezastupiteľnú úlohu v literárno – politickom živote (vo svojich básňach „kritizoval“ vládnu politiku a písal proti kráľovské básne) a zároveň bol jedným z vedúcich postáv boja za slobodu svojho národa, 15. marca v roku 1848. Po ňom nasledujú ďalší básnici, ktorí obohatili maďarskú literatúru vlasteneckými prvkami: Arany János, Ady Endre, József Attila.
Predpoklady autorov, že Veľká maďarská nížina a rieka Tisa sa stanú symbolmi maďarského národa, sa nesplnili. V prípade Veľkej maďarskej nížiny vychádzali z jej prírodno – geografických a geologických daností a okrem toho táto nížina je aj najväčšou oblasťou Maďarska i Karpatskej kotliny. Rieka Tisa, ktorá preteká cez pôvodné maďarské územia, sa mala stať najnárodnejšou riekou. Tieto očakávania sa nesplnili z toho dôvodu, že pri výbere zemepisných jednotiek rozhodujúcu úlohu zohrávalo miesto narodenia a bydliska odpovedajúcich ľudí na otázky dotazníka. Za najtypickejšie maďarské oblasti sa považujú kraje patriace k dnešnému Maďarsku. V prípade otázky – Ktorá rieka, ktorý potok vás napadne v súvislosti s Maďarmi? – Dunaj dostáva najviac hlasov.
Čo sa týka korení a úžitkových rastlín, paprika sa dáva jednoznačne do súvislosti s povedomím Maďarov. Na územie Maďarska sa paprika ako korenie dostáva z Balkánu a od 18. stor. tvorí už súčasť maďarskej kuchyne. Na začiatku bola výlučne len korením strednej vrstvy, ktorá im v mnohých jedlách nahrádzala importované čierne korenie. Paprika sa dostáva k spoločensky vyšším vrstvám od toho obdobia, keď sa začalo s prípravou guláša, ako národného jedla. Kým používanie tohto korenia doma vždy symbolizovalo roľníkov, tak za západnými hranicami Maďarov. Po paprike nasleduje pšenica a druhá najdôležitejšia súčasť maďarskej kuchyne, cibuľa.
V rámci flóry a fauny nenachádzame rastliny a zvieratá, ktoré môžu byť považované za jednoznačne národné. Väčšina odpovedajúcich ľudí označuje najmä ružu za príznačne maďarskú, ktorá popri tulipáne sa často vyskytuje v ľudovom umení. V prípade fauny výber koňa sa spája s tradičnou jazdeckou predstavou tohto národa a vo veľkej miere takisto označujú aj strakatý alebo sivý rožný dobytok.
Guláš (perkelt, paprikáš) sa stáva národným jedlom od konca 18. storočia. Je jedným z mála tých roľníckych jedál, ktoré sa dostalo vyššie na spoločenskej stupnici. Od 19. st. môžeme sledovať príznačné napredovanie tohto jedla z roľníckej kultúry a pravdepodobne ho pripravovali už pred mnohými storočiami na pustine pasúci pastieri dobytka z hovädziny. Až po ňom nasleduje takisto známy halászlé (rybárska polievka) a plnená kapusta.
V rámci alkoholických nápojov, ktoré v roľníckej stravovacej kultúre zohrávali menšiu či väčšiu rolu, boli víno, ovocné víno, pivo, medovina a pálenka. Za príznačne „maďarský“ nápoj väčšina ľudí označilo víno, až po ňom pivo.
Čo sa týka kroju, tak jednotlivé časti roľníckeho odevu sa považujú za najviac charakteristické pre „maďarskí ľud“ a medzi nimi na prvom mieste sú široké gate a po ňom nasleduje šuba, guba a čižmy. Výber širokých gatí jednak môže symbolizovať typickú postavu roľníka v pozadí veľkej pustatiny a takisto jeho stále živú funkciu v prípade sviatočných príležitostí. Za typicky maďarského človeka považujú toho, ktorý má tmavé vlasy a oči a je fúzatý.
Napriek tomu, že postava Zoltána Kodálya a Bela Bartóka zohrával najväčšiu úlohu v zbieraní ľudových piesní, nestávajú sa národným symbolom maďarského etnika. Ich miesto preberie maďarská pieseň, pravdepodobne kvôli vplyvnému prívlastku „maďarský“. Na druhé miesto sa dostala ľudová hudba, v rámci ktorej môžeme predpokladať špecifický vplyv Zoltána Kodálya v hudobnej výchove.
- Záver
Načrtnuté symboly Maďarov sa po prvé vytvorili na základe geografických daností štátu, po druhé prostredníctvom politických udalostí a vládnucej moci a po tretie ich vytvoril samotný ľud. Z toho hľadiska, že kto, čo považuje za príznačne maďarské, zohrávajú prevažujúce hodnoty danej skupiny vždy najdôležitejšiu rolu. Takto sa stávajú maďarské symboly súčasne nerozdeliteľnými symbolmi celého národa i skupiny. Bádatelia a autori publikácie v závere konštatujú obmedzenia dotazníkového výskumu (predovšetkým je to nevnímanie rozdielov v prípade používaní pojmov a rozdiely pri pripisovaní významov k jednotlivým pojmom) a v zmysle jeho pokračovania by chceli dotazník doplniť a rozšíriť aj výskum na zahraničných Maďarov a na menšinové skupiny zastúpené v Maďarsku.
- Použitá literatúra
KAPITÁNY, Á. – KAPITÁNY, G.: Magyarság – szimbólumok. Budapest: Európai folklór
Magyar néprajz IV. – Életmód, Budapest: Akadémiai kiadó 1997
Magyar néprajzi lexikon I. – V.