Jungovská interpretácia folklórnych motívov
Jungovská interpretácia folklórnych motívov
Carl Gustav Jung (1875 – 1961) bol švajčiarskym psychológom, zástancom koncepcie hlbinnej alebo analytickej psychológie. Patrí k najvýznamnejším osobnostiam 20 st. Jeho hlboký vplyv sa prejavuje nielen v jeho vlastnom odbore – psychológii, ale aj v sociálnych vedách a v celej západnej kultúre.
Na začiatku svojej odbornej kariéry Jung spolupracoval s ďalšou vplyvnou osobnosťou – Sigmundom Freudom. Ich prístupy však boli výrazne odlišné, čo napokon viedlo k ich odbornému aj osobnému rozchodu. Ak hlavná téma koncepcie Freuda sa dá pomenovať jedným slovom – sex (tvrdil, že mozog človeka predstavuje prídavok k pohlavným organom), Jungove dielo sa nedá charakterizovať tak krátko. Jung sa zaujímal o psychiku človeka v celkovom kultúrnom kontexte. Venoval veľkú pozornosť rozličným náboženským systémom, mysticizmu i folklórnym motívom. Ak pre Freuda bolo dôležité odhaliť skryté príčiny ľudského správania, Jungovou hlavnou ideou bolo dosiahnutie psychickej úplnosti človeka.
Medzi najvýznamnejšie koncepty Junga patria:
- kolektívne nevedomie
- koncepcia anima-animus
- teória archetypov
- synchronicita
Teória archetypov
Podobne ako niektoré Freudove termíny, aj koncepty Junga sa stali súčasťou moderného diskurzu vo viacerých rovinách. Viac ako štyridsať rokov po Jungovej smrti jeho psychologická koncepcia je stále rozšírená a ovplyvňuje mnohé aspekty západnej kultúry. Je potrebné poznamenať, že Jungova teória je skôr subjektívna, teda nepredstavuje objektívnu vedeckú teóriu (nedá sa ani overiť, ani vyvrátiť). Jung sám však ju tak ani neoznačoval, ale snažil sa byť tak vedecký ako to len bolo možné v rámci jeho koncepcie.
Najvýraznejšie Jungov vplyv na západnú kultúru sa prejavuje v smere archetypov kolektívneho nevedomia. V svetovej mytológii a folklóre sa totiž objavujú výrazne podobné motívy a témy, hoci sa v detailoch často rôznia. Jung pokladal tieto motívy za pôvodný univerzálny symbolický „jazyk“ pozostávajúci z princípov a ideí a nazýval ich archetypmi. Chápal ich v dvojitom zmysle: (1) ako alegórie mentálnych procesov a (2) ako spôsoby terapie. Príkladom môže byť archetypálny hrdina, ktorý premáha obludu. Jung interpretoval túto tému ako univerzálny proces hlbokého vnútorného konfliktu a prijatia istého rozhodnutia, ktoré vedie k zdravému a prirodzenému vývoju osobnosti. Pre pacienta prechádzajúceho psychickou traumou teda vizualizácia napr. sv. Juraja alebo aj myšlienkové splynutie s týmto hrdinom by mohlo byť veľmi nápomocné. Ak pacient pochádzal z odlišnej kultúry, mohol použiť symbol, ktorý mu bol bližší, pretože táto téma je univerzálne rozšírená. Jung venoval veľkú pozornosť aj symbolike snov. Jednou zo zaužívaných metód jeho terapie boli „snové denníky“. Viaceré snáre populárnej kultúry sú založené práve na jungovskej interpretácii snov, i keď vo veľmi zjednodušenej forme. Sám Jung sa vyhýbal zjednodušeným interpretáciám, dokonca ich pokladal za nebezpečné. Trval na komplexnej, nie schematickej interpretácii, ktorá sa mala zakladať na individuálnej skúsenosti.
Slovo archetyp (od gréckeho arkhe- („prvý“ alebo „pôvodný“) + typos („model“, „typ“, „úder“) sa objavuje už v európskych textoch už v r. 1545. V Jungovej koncepcii archetypy predstavujú vrodené univerzálne prototypy ideí a môžu byť použité pre interpretáciu skúsenosti. Jung chápal archetypy ako psychologické organy analogické organom fyzickým v tom zmysle, že podľa neho vznikli v procese evolúcie ľudstva. Rozlišoval štyri hlavné formy archetypov:
- Ja
- Tieň
- Anima
- Animus
Ja znamená úplnosť, jednotu vedomých a nevedomých aspektov osobnosti. Podľa Junga je produktom procesu individuácie alebo integrovania osobnosti. Je symbolizované kruhom, štvorcom alebo mandalou.
Tieň predstavuje „tieňový“ aspekt osobnosti, teda časť nevedomia, ktorá sa často nachádza v protiklade s vedomím. Môže sa spájať so živočíšnymi aspektami, ktoré sú v procese výchovy potláčané. Podľa Junga tieň je inštinktívna a iracionálna, no nemusí byť vyslovene zlá, i keď sa tak často vníma. Je dôležitá pre pochopenie nevysvetliteľného správania alebo postojov a pre akceptovanie a integrovanie problematických aspektov osobnosti. Môže sa objavovať v snoch alebo víziách v rozličných formách ako to, čoho sa bojíme alebo čím pohŕdame, alebo ako protivník či služobník. Výrazne závisí od osobnej skúsenosti.
Anima podľa Junga môže byť chápaná v dvojitom zmysle:
- ako nevedomé alebo vnútorné „ja“ v protiklade s persona, teda vonkajším aspektom osobnosti;
- ako ženský aspekt osobnosti v psychike muža.
V tomto druhom zmysle anima prechádza štyrmi stupňami vývoja:
Eva – objekt telesnej túžby; ženy sa vnímajú skôr ako zlé a bezmocné;
Helena (nižšia spiritualita) – ženy sú schopné dosiahnuť úspech, môžu byť inteligentné a sebavedomé, ale nemusia byť cnostné a preduchovnené;
Mária (vyššia spiritualita)– ženy môžu byť vnímané ako cnostné alebo duchovné bytosti;
Sofia – spojenie telesných a duchovných aspektov pri vnímaní ženy, úplnosť ženského obrazu.
Celkový proces vývoja animy v mužskej psychike znamená otvorenie sa emóciám a vytvorenie novej psychickej paradigmy, ktorá zahrňuje intuíciu, tvorivosť, predstavivosť a empatiu.
Animus – mužský aspekt psychiky ženy.
Podľa Junga aj animus má štyri stupne vývoja, avšak nie sú identické procesu vývoja animy v zmysle symetrie mužské-ženské, keďže animus je oveľa komplexnejší. Tieto fázy znamenajú kultiváciu nezávislého „ja“ prostredníctvom Slova: žena si stále viac uvedomuje svoje predstavy a pocity a je schopná ich vyjadriť slovami.
Príklady archetypov a zodpovedajúce motívy v mýtoch, folklóre a populárnej kultúre
Božská dvojica - spojenie ženy a muža symbolizujúce komunikáciu vedomých a nevedomých aspektov osobnosti. Spojenie dvoch bytostí bez straty identity.
Motív hierogamie alebo božskej svadby: Hera a Zeus, Pwyll a Rhiannon a i.
Dieťa – dieťa, ktoré vykazuje charakteristiky dospelého, napríklad dáva múdre rady.
Superman, Zlaté dieťa, Malý Buddha
Hrdina – postava, ktorá zvyčajne zodpovedá hodnotám konkrétnej kultúry. Zvyčajne je to obetavosť, odvaha atď. Príbeh hrdinu predstavuje dosiahnutie určitého cieľa.
Medzi zástancami jungovej koncepcie najdôkladnejšie sa tejto téme venoval bádateľ Joseph Campbell (Hrdina tisícich tvárí) v rámci súčasnej mytologickej školy.
Príkladmi môžu byť všetci hrdinovia rozprávok, súčasných filmov, ako i literárni hrdinovia.
Veľká Matka – tak v dobrotivej, ako i v strašidelnej podobe. Je spojená s materskou bohyňou prítomnou vo všetkých kultúrach a často aj s ríšou smrti.
Demeter, Hekate, Mabh, Rhiannon, Mokoš, Freyia, Baba Jaga a i.
Múdry muž – je zvyčajne reprezentovaný ako láskavý a múdry otcovský typ, ktorý využíva svoje vedomosti, aby pomohol hrdinom, často mystickým spôsobom. Niekedy vystupuje ako roztržitý učenec. Často je „cudzinec“, teda pochádza z odlišného prostredia alebo dokonca času ako hrdina.
Mentor, Regin, Merlin, Obi-Van Kenobi, Gandalf, Albus Dumbledore.
Trikster – božská alebo ľudská bytosť, ktorá robí rozličné triky a porušuje normy správania. Je to ambivalentná postava, ktorá môže hrať výrazne negatívnu, ale i výrazne pozitívnu úlohu vo svete bohov aj ľudí. Často vystupuje ako kultúrny hrdina, ktorý s pomocou klamstva alebo krádeže prináša ľuďom výdobytky civilizácie. V mytológiách sa spája so stvorením sveta a jeho základnou štruktúrou. Jeho ambivalentnosť sa môže prejavovať aj v zmysle zmeny pohlaví.
Loki, Prometheus, Reynard, Kojot, Bart Simpson
Večný chlapec – dieťa, ktoré odmieta dospieť. Vyjadruje nezrelosť a narcistické tendencie, túžbu uniknúť z reality do fantazijného sveta.
Peter Pan, Malý princ, Amadeus
Kozmický človek – archetypálna postava, ktorá sa zjavuje v mýtoch o stvorení. Poskytuje hmotný základ pre stvorenie sveta a symbolizuje jednotu makrokozmu a mikrokozmu. Pre Junga znamenal identifikáciu vedomia s „ja“.
Adam, Puruša, Ymir.